Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Exkluzívnejšia verzia aktuálneho kotúčika bratislavských rockerov a nu-metalistov obsahuje v ručne vyrobenej a zámkom uzatvorenej kovovej klietke okrem samotného digipaku aj tričko, nálepku, odznak a brnkátko. Tú jednoduchšiu tvorí „len“ digipak zabalený v zamrežovanom plastovom „ kondóme“.
Beast jednoducho musí byť stále pod kontrolou. (NO GRAVITY)
Booklet novinky obsahuje okrem textov aj fotografie, ktoré nenájdete nikde inde. Aj samotný kotúčik skrýva dva bonusy, ešte nepožitý (chladný) je z vrchnej strany čisto čierny, no po jeho zahriati v mechanike sa na povrchu objaví silueta beštie a na spodnej strane CD sa nachádza laserový podpis NO GRAVITY. V dnešnej sťahovaco-napaľovacej dobe je takýto prístup vydavateľa poskytujúci kupujúcemu rôzne bonusy viac, ako cenený a vítaný. Vizuálna stránka „The Beast Of“ je neskutočne nabúchaná (ukážka), no ako je na tom audio?
Pod nahrávku sa ako producent podpísal David Koller (ex-LUCIE, KOLLERBAND), pričom samotné nahrávanie prebiehalo v pražskom štúdiu COX. Finálny mix dostal na starosť Ondrěj Ježek (WWW, GNU, POINT, LYSSA, atď.) a o mix singlovky „Haunting Me“ sa postaral držiteľ ocenenia Grammy David Bianco (COAL CHAMBER, DANZIG, AC/DC, Ozzy Osbourne, atď.). Tento prístup k nahrávaniu sa kapele naozaj vyplatil a smelo môžem vyhlásiť, že po zvukovej stránke snáď ešte nič lepšieho na Slovensku nevzniklo. NO GRAVITY nielen zvukovo, ale hlavne hudobne spoľahlivo nakopávajú riť slovenskej oficiálnej mainstreamovej rockovej scéne. A aby som nebol nekonkrétny, tak mi nedá v tejto súvislosti nespomenúť skupinu DESMOD, ktorá sa povedzme, že s podobným štýlom, no s podstatne jednoduchším prístupom k hudbe, dostala na absolútny vrchol popularity. A GLADIATOR snáď ani nemá zmysel spomínať. Zaujímavý mix rockovej hudby, moderného nu-metalu a crossoveru v podaní NO GRAVITY však podľa môjho názoru trpí na dva neduhy. Prvým je neschopnosť napísať (zložiť) naozaj chytľavý, zapamätateľný a veľký hit a druhým je prílišná uhladenosť nahrávky. S neduhom číslo jeden nemám veľký problém, tento fakt je skôr na škodu pre prípadne väčšie presadenie sa skupiny, no neochota aspoň miestami viac „pritlačiť na pílu“ je z môjho pohľadu veľkou chybou. „The Beast Of“ čiastočne chýba to najdôležitejšie, čo tvorí základ tohto hudobného štýlu - živelnosť. A tak tá deklarovaná beštia v názve je na albume hudobne prezentovaná len tým „zubatým“ mačiatkom z obalu. Nemyslím si, že táto mäkkosť dopomôže skupine dobyť slovenský (príp. český) éter, čo bolo, predpokladám, zámerom. Ale radšej sa vrátim od špekulácii k faktom. Štandardne výborným hráčskym výkonom členov skupiny doslova kraľuje perfektný a výborne pasujúci melodicko-rapový(?) vokál, no na druhej strane mi tak trochu vadia síce dobre zahrané, ale príliš jednoduché bicie... Oproti minulosti NO GRAVITY dali väčší priestor nielen producentom a zvukovým inžinierom, ale aj samplom, klávesom a angličtine a tieto zmeny skupine mimoriadne svedčia. Klávesy a samply dodali skupine zvukovú hutnosť a hustotu, no najviac ma potešila angličtina, ktorá mi tak chýbala už na „Inverzii“. Nakoniec môžem skonštatovať, že NO GRAVITY od vydania predchádzajúceho nosiča poriadne pokročili a vydali album, ktorý si zaslúži obdiv minimálne za spracovanie. A ktoré skladby ma najviac zaujali? Úvodna klipovka „My Dark Side“, pestrá „The Beast In You“, depešácky začínajúca singlovka „Haunting Me“ a posledný song, spievaný po slovensky, „Stratený“.
Zmiešané pocity, ktoré mám z tohto diela, spôsobili moje váhanie ohľadom bodového hodnotenia. Nakoniec som sa rozhodol pre magickú sedmičku a hlavným dôvodom pre takéto vysoké hodnotenie je perfektne odvedená producentsko-štúdiová práca. Či sú výsledný zvuk a prevedenie dostatočnou náhradou za mierne pokrivkávajúci obsah, toť otázka, na ktorú si musí každý z poslucháčov odpovedať sám.
1. My Dark Side
2. Running To Atlantis
3. Playing God
4. The Beast In You
5. When Will I Be Famous
6. Haunting Me
7. Plastic Faces
8. In A Daze
9. Silent Cries
10. Obsession
11. The Clone
12. Stratený
NO GRAVITY potvrdzujú tézu o tom, ako zúfalo Slovensko nu-metal nepochopilo.
NO GRAVITY ho navyše nechápu v čase, kedy je neskoro snažiť sa ho hrať aj pre chápajúcich. A keďže celá ich podstata je sústredená v obale, ťažko ho dať bokom a hodnotiť aspoň obsah. Žiaden nie je.
Půlhodina emocemi a expresivitou natlakovaného HC papiňáku. Screamo vokál nutně nemusí být pro každého, ale parádně čitelný a průrazný zvuk a značná naléhavost hovoří jasnou řečí. K tomu jeden z coverartů roku. Deska i pro žánrové ignoranty, jako jsem já.
Reinkarnace švédské devadesátkové kapely, která se svého času svezla s proudem melodického death metalu. Staří páprdové se nedávno po dvaceti letech dali znovu dohromady, aby si zahráli už jen pro radost. Možná pro radost, ale zato pěkně zostra.
Polská deska snažící se prodat djent a progresivní metal v jeho instrumentální podobě. Velká spousta hostů, z nichž nejvíce září asi jméno Jeffa Loomise. Výsledek trochu sráží stále stejné postupy, okatě fádní djentové zářezy a poněkud unylé melodie.
Instrumentální projekt frontmana ELDER Nicka DiSalvo je asi přesně takový, jaký bychom od něj čekali. Tedy plný psychedelie a progresivní rockové klasiky, obsahuje ale i plnější stonerrockovou složku. Příjemné album bez překvapení.
Progresivní metalcore, který nese všechna stylová klišé, ale rozhodně mu nechybí švih a tempo. A vlastně je to i pestré, od death razance přes deathcore až po djent a melodické vyhrávky. Výsledek je sice takové načančané nic, ale za poslech stojí.
Irové pokračují ve své vizi neotřele pojatého a math rockem ušpiněného post rocku, jako by se stále snažili vyrovnat debutu, kterým se blýskli již v roce 2009. Opět chybí asi jen špetka, aby to bylo na potlesk.
Tento projekt táhne především charakteristický vokál Donovana Melero z HAIL THE SUN, což ve spojení se Sergio Medinou z ROYAL CODA znamená ono emotivně bolavé ukřičené post hardcore inferno, které odkazuje k domovským skupinám obou zmíněných hudebníků.